Chovná stanica z Potôňskej Lúky

História NKS

 

Nemecký krátkosrstý stavač - pôvod


História nemeckého krátkosrstého stavača začína v Nemecku. Tak ako u väčšiny plemien stavačov v stredoeurópskom priestore základ jeho vzniku dal starošpanielsky stavač. Predpokladá sa, že do Nemecka sa dostal cez Holandsko v 17 storočí. V 18 storočí bol zámerným krížením španielskeho stavača, duriča a farbiara šľachtený pes, ktorý by vyhovoval všestrannej práci pri love drobnej zveri. Údaje o tom, ktoré plemená duričov a farbiarov boli použité k šľachteniu staro nemeckého stavača sa rôznia. Z posledných informácii, ktoré boli uverejnené v našej literatúre možno predpokladať, že to boli foxhound a Bloodhound . Výsledkom kríženia bol ťažší pes, menej pohyblivý, ktorý však spĺňal predstavy jeho tvorcov. Staro nemecký stavač sa podstatne líšil od terajšieho typu nemeckého krátkosrstého stavača ako v práci tak i v exteriéri. Viacej sa hodil pre prácu na stope a na vode ako pre prácu v poli- hlavne pri hľadaní zveri.

V druhej polovici 19. storočia sa dostali do Nemecka elegantné anglické stavače – pointri, pochádzajúce síce taktiež zo starošpanielskeho stavača ale úspešne prešľachtené použitím foxhounda. Pri dovoze anglických plemien zvlášť vynikalo zaostávanie nemeckého krátkosrstého stavača v poľnej práci. Prílevom krvi ľahkých a pohyblivých anglických stavačov a postupným cieľavedomým výberom sa zmenil ťažkopádny a nemotorný nemecký krátkosrstý stavač na typ stavača s výborným nosom, vynikajúcimi vlastnosťami pre rýchle a ďaleké hľadanie, pevné vystavovanie a spoľahlivé prinášanie.

Roky 1839 – 1870 sa v Nemecku niesli v znamení sporov medzi chovateľmi presadzujúcimi anglické plemená a skupinou chovateľov dávajúcim z prestížnych dôvodov prednosť plemenám nemeckým. Nemecký chovatelia, zástancovia nemeckého krátkosrstého stavača uvádzali, že ich psy sú schopný všestrannejších poľovníckych výkonov ako anglické stavače, ktoré sú schopné len jednostranných výkonov. Poukazovali pritom na sociálne pomery v Nemecku, ktoré neumožňovali väčšine nemeckých poľovníkov chovať niekoľko psov špeciálneho zamerania ale iba jedného, od ktorého však požadovali všestrannosť.

V roku 1879 sa v Hannoveri zišla zvláštna komisia, ktorá bola poverená vypracovaním štandardu nemeckého krátkosrstého stavača. Živou predlohou pre komisiu bol Hector I. ktorý mal silnejšiu kostru, vynikal však ľahkosťou pohybov a celkovou eleganciou. Štandard nemeckého krátkosrstého stavača spracovaný touto komisiou sa stretol s priaznivou odozvou. Bol spracovaný veľkoryso a predvídavo a bez veľkých zmien sa dožil dnešných dní.

Schválením štandardu, vyhľadaním jedincov, ktorí najviac zodpovedali stanoveným predstavám a ďalším cieľavedomým výberom sa vytvorila chovateľská základňa, ktorá predznamenala neobyčajný rozvoj a rozšírenie tohto plemena do najrôznejších zemí sveta.

Veľmi dôležitú úlohu v ďalšom rozvoji chovu nemeckého krátkosrstého stavača okrem zostavenia štandardu zohrali aj ďalšie významné udalosti. Bolo to založenie „ Brauntigersklub“ v roku 1880 a jeho zmena na „ Klub kurzhaar – Berlín“ v roku 1891. Plemenná kniha nemeckého krátkosrstého stavača bola založená v roku 1897 / Zuchtbuch – Deutsch – kurzhaar/. Tu je v I. dieli s dátumom uliahnutia v r. 1872 uvedený Hector I. ako základný plemenník všetkých ďalších generácii NKS.

V bývalej ČSR hralo tiež významnú úlohu v rozvoji tohto plemena založenie klubu. Klub chovateľov nemeckých krátkosrstých stavačov bol založený v r. 1931 ako jeden z prvých špeciálnych chovateľských klubov v ČSR vôbec. Práca tohto klubu výrazne ovplyvnila aj chov NKS na Slovensku.
TOPlist